Basnicky.sk

Milujem tie chvíle krásne,
keď život je ako z veršov básne,
keď sa cítim ako malé dieťa šťastné,
chvíle, keď dotieravé slnko zhasne.
Keď zem pohltí tma
a ten blahodárny pokoj dopadne aj na mňa,
vtedy môžem zo seba zhodiť šaty pošpinené trpkosťou dňa
a oddať sa radostiam sladkého sna.
Milujem ten pocit blažený,
keď v diaľke počuť už len slabé ozveny,
keď na nebi vidno prvé hviezdy
a smútok čo v mojej duši hniezdil
vytratí sa nevedno kam
a ja sa môžem vznášať až hore k nebeským výšinám.
Vtedy tu dole nechávam všetky starosti,
hoci ich mám sotva do hrsti,
a kráčam v ústrety minútam pokoja,
ktoré šťastím moju utrápenú dušu opoja.
Vtedy si vytváram vlastný svet,
v ktorom pre pýchu a závisť miesta niet,
postačí už len zopár viet
a modlitbou končím môj celodenný let.
V ušiach mi znie pieseň,
ktorú pre mňa skladá dážď,
zrazu zmizne zlo i tieseň,
a tiež všetok hriech a zášť.
S dažďom mi i vetrík spieva,
počuť hviezdne árie,
pridá sa aj rieka dravá,
srdce zaraz ožije.
Únava pomaly na mňa padá,
sen na viečka si už sadá,
slnko miesto na spanie si hľadá.
Dobrú noc mi mesiac dáva,
letný vánok ma bozkáva,
ukolíše ma teplá tráva,
z ríše snov mi ktosi máva.
Milujem tie chvíle krásne,
keď život je ako z veršov básne,
keď sa cítim ako malé dieťa šťastné,
chvíle,keď dotieravé slnko zhasne.